Už dlhodobo sa na nás ako na zástupcov zamestnancov obracajú kolegovia, ktorí pracujú celý deň v teréne – a to najmä zo Servisu merania. Téma, ktorá sa pravidelne opakuje, je nemožnosť zabezpečiť si obed v dôstojných podmienkach a súčasne obava zo sankcií, ak sa zamestnanec pokúsi situáciu riešiť vlastným rozumom – napríklad krátkym presunom služobným vozidlom do reštaurácie.

Zákaz, ktorý nepočíta s realitou

Interná smernica spoločnosti zakazuje zamestnancom používať referentské vozidlá na účely, ktoré nesúvisia priamo s plnením pracovných úloh. Medzi týmito zákazmi sa nachádza aj veta:

„jazda, ktorej hlavným účelom je obed zamestnanca“.

Tento bod však nerozlišuje, či ide o zamestnanca v kancelárii, ktorý má prístup ku kuchynke, donáške či vlastnému autu – alebo o terénneho pracovníka, ktorý je celé hodiny v obci bez potravín, reštaurácií či akéhokoľvek zázemia. V takýchto podmienkach sa 30-minútová prestávka mení na nedosiahnuteľný luxus – a právo na teplú stravu na nepríjemnú frašku.

Písali sme vedeniu. Bez odpovede.

Dňa 8. novembra 2024 sme oficiálne oslovili vedenie spoločnosti s návrhom na prehodnotenie tejto časti smernice. Upozornili sme na to, že:

• Terénni pracovníci nemajú inú možnosť ako sa najesť mimo miesta výkonu práce.

• Zákaz presunu autom na obed im reálne znemožňuje naplniť základné ľudské potreby.

• V niektorých prípadoch ide o lokality, kde nie je žiadne stravovacie zariadenie, a návrat späť po obede je logický a nevyhnutný.

Navrhli sme, aby boli pracovníci v teréne vyňatí z tohto zákazu, keďže ide o nevyhnutnosť, nie výsadu. Na túto výzvu sme dodnes nedostali žiadnu odpoveď.

Zákonník práce hovorí jasne

Zákonník práce (§ 152) zaručuje zamestnancovi právo na zabezpečenie stravovania. V našom prípade to firma rieši cez finančný príspevok, čo však nijako nerieši fyzickú nedostupnosť jedla v teréne. A ak zamestnanec nemá kde ani ako obed zjesť – hoci len v aute pri reštaurácii – porušuje predpisy.

A teraz sa zamyslime…

Dňa 26. marca 2025, teda presne v ten deň, keď sa jedna časť firmy zúčastnila stretnutia s audítorskou firmou, kde sa hovorilo o zlepšovaní firemnej kultúry a budovaní dobrého imidžu zamestnávateľa, bola v teréne na Servise merania vykonaná kontrola, pri ktorej sa pracovníkovi vytýkalo, že sa presunul autom na obed.

V jeden deň hľadáme cestu, ako zaujať nových zamestnancov – a v ten istý deň dávame najavo, že v tejto firme sa nemôžeš ani najesť bez obavy z postihu.

Ak chceme budovať dôveru, príťažlivosť a kultúru rešpektu, musíme začať od základov – napríklad od toho, že ľudia v teréne si budú môcť bez obáv sadnúť na obed. Lebo bez toho sa žiadna moderná firemná kultúra nepostaví – ani na papieri, ani v audítorskej prezentácii.

Čo žiadame ako odbory?

• Reálnu zmenu smernice: navrhujeme, aby sa bod zakazujúci obedné presuny nevzťahoval na zamestnancov pracujúcich celý deň v teréne, bez prístupu k stravovaniu.

• Toleranciu: aspoň dovtedy, kým nedôjde k úprave smernice, žiadame nepostihovať zamestnancov, ktorí z dôvodu vzdialenosti či podmienok musia využiť auto na presun za obedom.

• Dialóg: žiadame vedenie, aby sa k problému postavilo čelom a otvorilo diskusiu s cieľom nájsť konštruktívne riešenie, ktoré rešpektuje ľudskosť aj výkon práce.

Nejde o výhody. Ide o dôstojnosť.

Toto nie je o výnimkách pre niekoho. Je to o tom, že nikto z nás by nemal počas pracovnej zmeny riešiť, či sa vôbec stihne v pokoji najesť. Ak firma nedokáže zabezpečiť stravovanie, nemala by brániť zamestnancom v tom, aby si ho zabezpečili sami – s rozumom, slušne a bez strachu z postihu.