Pokračujeme v úsilí o rovnosť: ZO NOE reaguje na vyjadrenie SSD k antidiskriminačnej žalobe

V nadväznosti na náš predchádzajúci článok o podaní antidiskriminačnej žaloby proti spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. (SSD), prinášame aktuálne informácie o vývoji v tejto veci. Naším cieľom je zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetky odborové organizácie pôsobiace v podniku.

Vyjadrenie SSD k žalobe

SSD vo svojom stanovisku tvrdí, že:

  • nejde o diskrimináciu, ale o spor medzi dvoma odborovými organizáciami, ktorý má riešiť rozhodca, nie súd;

  • v súčasnosti žiadnemu zamestnancovi neposkytuje pracovné voľno s náhradou mzdy;

  • predseda ZO ECHOZ je síce uvoľnený na výkon funkcie, ale bez náhrady mzdy.

Na čo sa SSD vyhovára

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva viacero obranných tvrdení:

  • SSD sa odvoláva na absenciu dohody medzi ZO ako podmienku akéhokoľvek uvoľňovania podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce.

  • Tvrdí, že záväzky z kolektívnej zmluvy sa týkajú len ZO ECHOZ.

  • Odstránenie kľúčového paragrafu o uvoľnení dvoch funkcionárov z PKZ vníma ZO NOE ako účelový krok po tom, čo sme verejne začali poukazovať na diskrimináciu.

  • Vytvára sa dojem, že funkcionári ECHOZ sú uvoľnení bez náhrady mzdy – pričom ich reálna činnosť a pracovné zaradenie tomu nezodpovedajú.

Čo vieme a čo máme preukázané

Na základe dokumentov, e-mailovej komunikácie a dlhodobého sledovania situácie vieme, že:

  • Odborová činnosť ZO ECHOZ prebiehala v drvivej väčšine počas pracovnej doby, vrátane porád, rokovaní s vedením a stretnutí regionálnych zástupcov.

  • Všetci v praxi vieme, že akékoľvek požiadavky smerované na ZO ECHOZ sa riešili počas pracovného času.

  • Funkcionári ECHOZ mali reálny pracovný priestor a časové kapacity na výkon odborovej funkcie, ktoré by bez riadneho uvoľnenia nebolo možné zabezpečiť.

  • Tento komfort výkonu činnosti bol dostupný iba jednej odborovej organizácii.

Prečo nie je dohoda možná?

Otázka, ktorú si kladieme nielen my, ale ktorú si môže položiť každý zamestnanec, znie:
Prečo by sa ZO ECHOZ SSE nechcela dohodnúť na rozdelení pracovného voľna, ak – ako tvrdí zamestnávateľ – sú ich funkcionári uvoľnení bez náhrady mzdy?

Logicky: ak by to tak bolo, nemajú čo stratiť. Naopak, umožnili by tým aj ZO NOE riadny výkon funkcie. No práve to je zrejme problém.

Sme presvedčení, že:

  • Funkcionári ZO ECHOZ v skutočnosti vykonávajú odborovú činnosť počas pracovného času na plný úväzok – len majú vytvorenú zástupnú pracovnú pozíciu ako „špecialisti či referenti zamestnaneckých vzťahov“, čo pôsobí ako krytie.

  • Ak by došlo k oficiálnej dohode so ZO NOE, zamestnávateľ by stratil kontrolu nad výhodným status quo jednej odborovej organizácie, a ZO NOE by tým získala reálny priestor na pôsobenie v praxi, na pracoviskách, v regióne.

  • Práve preto dohoda medzi ZO NOE a ZO ECHOZ v praxi nie je možná a pravdepodobne ani vítaná, čo považujeme za jedno z hlavných jadier problému.

Prečo sme sa obrátili na súd

Nie je to osobný spor ani boj o výhody. Je to snaha o rovnaké možnosti a férové podmienky pre všetky odborové organizácie pôsobiace u jedného zamestnávateľa. To, čo si SSD dovoľuje voči ZO NOE, nemožno vnímať ako rovnocenný prístup. Preto sme podali antidiskriminačnú žalobu.

Záver

ZO NOE bude aj naďalej dôsledne brániť svoje práva a postavenie. Nežiadame nič výnimočné – len rovnaký prístup a rovnaké podmienky. Ak niekto nechce dohodu, hoci ju zákon predpokladá, je potrebné sa pýtať: Prečo nie? Kto z toho ťaží? A komu by rovnoprávnosť prekážala?

Na tieto otázky bude musieť odpovedať aj súd. A my budeme dovtedy stáť pevne.