Za zatvorenými dverami sa uskutočnilo interné stretnutie medzi zástupcami zamestnancov a audítorskou firmou, ktorej cieľom bolo zhodnotiť fungovanie procesov v našej spoločnosti. Podľa zadania sa mali hľadať predovšetkým silné stránky – to, na čom môžeme stavať a čo môže pomôcť budovať dobré meno firmy navonok.

Realita však ukázala, že k tejto pozitívnej vízii v mnohom zatiaľ nedospievame.

Stretnutie od začiatku prebiehalo v úprimnej atmosfére. Zamestnanci sa snažili otvorene popísať, ako vyzerá každodenná prax v teréne – s čím sa stretávajú, čo reálne funguje a čo nie. Namiesto naučených fráz zaznievali reálne skúsenosti. Kritické, ale konštruktívne.

Na druhej strane audítorský tím sa striktne držal osnovy a vopred pripravených metodických otázok. Napriek snahám o vysvetlenie širších súvislostí sa diskusia miestami míňala účinku. Zaznamenávali sa odpovede, ale nie vždy bolo cítiť, že skutočná podstata toho, čo zamestnanci hovoria, sa dostáva do pozornosti.

Postupne sa stretnutie vymklo z formálneho rámca. Hoci to pôvodne nebolo cieľom, začalo sa hovoriť aj o konkrétnych príkladoch – o nepochopiteľných zákazoch, o zbytočne formálnych postupoch, o strate dôvery medzi vedením a ľuďmi v prvej línii.

V rovnaký deň, keď sa konalo toto stretnutie, sa dvaja zamestnanci stali terčom kontroly len za to, že šli spoločne na obed. Štyria nadriadení ich riešili ako „zneužitie firemného auta“. Aj to bola ukážka toho, ako sa niekedy priority míňajú s tým, čo je v skutočnosti dôležité.

Zamestnanci počas stretnutia jasne povedali: firemnú kultúru nemožno budovať navonok cez PR kampane, letáky či prednášky na školách, kým doma nemáme upratané. Kým sa nebudeme dobre cítiť vo vlastnej koži, nebude ani dôvod, aby sme niekoho lákali „dnu“.

Ak má byť naša práca lákadlom, musí byť najprv dôvod, aby sme si ju sami vážili. Až potom sa môže dobré meno šíriť prirodzene – zvnútra smerom von.

Stretnutie nebolo jednoduché. Miestami nešlo podľa plánu. Ale bolo dôležité. A potrebné. Ukázalo, že tabuľky vedia veľa, ale nepovedia všetko. Že realita v teréne sa nedá zmerať len dotazníkom. A že bez skutočného záujmu počúvať tých, čo firmu denne reprezentujú, zostane každé hodnotenie len formalitou.